Ústav pre výskum srdca SAV (ÚVS SAV) je pracovisko s viac ako 55-ročnou históriou.
Hlavnou výskumnou orientáciou ÚVS SAV je základný medicínsky výskum v oblasti ochorení kardiovaskulárneho systému. Cieľom tohto výskumu je poznanie a objasnenie mechanizmov regulácie funkcie srdca pri závažných civilizačných ochoreniach na bunkovej, subcelulárnej a molekulárnej úrovni. Dôraz sa kladie na ischémiu myokardu, hypoxiu, hypertenziu, diabetes mellitus, kardiomyopatie a poškodenie srdca a ciev vznikajúce pri liečení nádorov, zápalový proces, dislipidémie a z nich prameniace komplikácie funkcie srdca. Nosnou témou na pracovisku je štúdium ochranných mechanizmov a adaptácia srdcovo-cievneho systému na akútne i chronické patologické podnety. V ich rámci sa študujú mechanizmy ischemického „preconditioningu“, vnútrobunková signalizácia, vlastnosti a funkcia membránových transportných systémov, skúma sa úloha konexínových kanálov pri ochrane srdca voči arytmiám a sledujú sa aj nové mechanizmy niektorých cielene vybratých kardioprotektívnych látok.
Počiatky Ústavu pre výskum srdca SAV sa datujú do roku 1955, kedy vzniklo v rámci Ústavu experimentálnej medicíny SAV Laboratórium experimentálnej chirurgie. V roku 1964 sa toto Laboratórium pretransformovalo na Ústav experimentálnej chirurgie SAV. Dôležitým míľnikom v histórii pracoviska je rok 1990, kedy sa ústav premenoval na Ústav pre výskum srdca SAV. 1. januára 2018 sa ÚVS SAV stal súčasťou Centra experimentálnej medicíny SAV, ktoré vzniklo spojením ÚVS SAV s Ústavom experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV a Ústavom normálnej a patologickej fyziológie SAV. Od roku 2022 existuje ÚVS ako organizačná zložka v rámci verejno-výskumnej inštitúcie CEM SAV, v. v. i.
Ústav experimentálnej chirurgie SAV bol zriadený rozhodnutím Predsedníctva SAV s účinnosťou od 1.1.1964 a prvým riaditeľom založeného ústavu sa stal akademik Prof. MUDr., Karol Šiška, DrSc. (bol riaditeľom do 31.12.1978). Pracovisko sa spočiatku venovalo komplexne predovšetkým problematike kardiochirurgie a kardiológie, a to v úzkej spolupráci s klinickými pracoviskami (II. chirurgická klinika a II. interná klinika), ako aj základnému výskumu, ktorý bol zameraný na riešenie otázok funkcie a činnosti srdca za fyziologických a patologických podmienok.
V rokoch 1964-1975 sídlil ústav v priestoroch na Partizánskej ulici, na jeseň 1975 sa pracoviská ústavu presťahovali do novej budovy na Dúbravskej ceste 9, v areáli SAV na Patrónke. V tomto období mal ústav 3 oddelenia – Oddelenie mimotelového obehu krvi a mechanických podporných systémov, Oddelenie biochémie a Oddelenie morfológie a elektrónovej mikroskopie a 2 laboratóriá – Imunologické laboratórium a Elektro-mechanické laboratórium.
Po roku 1980 sa ústav, čoraz viac a cielene, v zmysle celosvetového trendu, začal sústreďovať na riešenie aktuálnych problémov experimentálnej kardiológie resp. molekulárnej kardiológie. Experimentálna chirurgia sa, popri iných moderných metódach zavedených na ústave, stala jednou z metód používaných pri výskume.
V období od 1.1.1979 do 31.12.1988 bol riaditeľom ústavu doc. MUDr. Vladimír Holec, DrSc.. Po ňom sa stal v roku 1988 riaditeľom Prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., ktorý inicioval zmenu názvu pracoviska na Ústav pre výskum srdca SAV (ÚVS), a to od roku 1990. K zmene názvu prispeli zmeny vo vedecko-výskumnej činnosti ústavu a zameranie na základný medicínsky výskum v oblasti ochorení kardiovaskulárneho systému. K popularizácii výsledkov pracoviska a k prevencii kardiovaskulárnych ochorení na Slovensku prispievala v tomto období aj Slovenská liga pre prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení – Srdce Srdcu, ktorá bola pri ÚVS SAV založená v roku 1991. Jej aktivity boli propagované aj prostredníctvom Európskej kardiologickej spoločnosti, Európskej siete srdca a World Heart Federation
Na činnosť Dr. Slezáka vo vedení ÚVS SAV nadviazal v období od 1.6.1998 do 31.8.2010 MUDr. Ján Styk, CSc. a od 1.9.2010 je riaditeľom ústavu RNDr. Miroslav Barančík, DrSc.
Súčasťou súčasnej organizačnej štruktúry pracoviska sú 3 vedecké oddelenia – Oddelenie kardiovaskulárnej fyziológie a patofyziológie, Oddelenie histochémie a elektrónovej mikroskopie a Oddelenie biochémie. V rámci nich sa riešia aktuálne úlohy základného medicínskeho výskumu zameraného na objasňovanie mechanizmov regulácií funkcie srdca za fyziologických a patologických podmienok pri spoločensky najzávažnejších srdcovocievnych ochoreniach, ich ovplyvnenie a prevenciu ich výskytu.
Z hľadiska metodického a personálneho zabezpečenia má ústav multidisciplinárny charakter. Na ústave sa využívajú metódy fyziológie, biochémie, svetelnej a elektrónovej mikroskopie, molekulárnej biológie a imunochémie, ktoré umožňujú riešiť vedeckú problematiku komplexne – od molekulárnej úrovne až po úroveň integrovaného organizmu.
Výskumné úlohy na ústave sa riešili a riešia v rámci grantových projektov VEGA, APVV, COST, Štrukturálnych fondov EÚ, Európskeho sociálneho fondu, Centra excelentnosti SAV, projektov ministerstva zdravotníctva, atď.. Pri realizácii vedeckých projektov má významnú úlohu spolupráca s niektorými domácimi pracoviskami SAV, s vysokými školami, s rezortom zdravotníctva, ako aj s vedeckými pracoviskami v zahraničí.